https://online.vaidicpujas.org/s/store/courses
2024年8月26日星期一
2024年7月30日星期二
Suchetha Sa-Chetah Prakritim至高意識( 第五意識)成為意識的本性.
Suchetha Sa-Chetah Prakritim
至高意識( 第五意識)成為意識的本性.
Anusuya 完美之眼.非挑剔之眼,才能領受恩典.
Apprayathana不是努力
Acha不渴求
Akinchan甚麼都不是I am nobody.
Bhakyuaa tv ananyayaaShakhya 透過虔誠奉獻有可能.
matkarmakrin matparamo madbhaktah sangavarjitah nirvairah
做我的事/想著我/虔敬我/不依戀/不與人為敵
2024年7月23日星期二
Gurupoorima上師滿月
Dear Gurudev:
Happy Gurupoorima!
Acharya師父給“shiksha”(知識),但上師給“diksha” 點化,這是意識的高度。 大師不會用知識填滿你,而是點化你的生命力。 在Guru 上師面前,你變得更加活躍,你身體中的每個細胞都變得活躍。 這被稱為“diksha”。 這是智慧的高度,而不是資訊的高度。 Acharya給你資訊和知識,但大師召喚智慧,而不僅僅是智慧。 智力的頂峰是智慧,喚醒智慧。 因此,大師喚醒了智慧,而不是資訊。
心靈與月亮相連,滿月是完成和慶祝的象徵。 因此,Guru Purnima是弟子在飽滿和清醒中醒來的日子。 在那種覺醒中,他只能心存感激。 這是“Advaita”不二元(唯一)的感激之情,對合一的感激之情。 這不像一條河流從一個地方移動到另一個地方。 它是一個內部移動的海洋。 感恩和Guru Purnima象徵著學生和弟子的充實。 並以感激之情慶祝。
An acharya gives 'shiksha' (knowledge) but a guru gives 'diksha', which is the height of awareness. A guru simply does not stuff you with knowledge but kindles the life force in you. In guru’s presence you become more alive, every cell in your body becomes alive. That is called 'diksha'. It is the height of intelligence and not information. An acharya gives you information and knowledge but a guru invokes intelligence and not just the intellect. The pinnacle of intellect is intelligence, awaken intelligence. So, a guru awakens intelligence, not information.
Mind is connected with the moon and the full moon is a symbol of completion and celebration. So, Guru Purnima is the day when the disciple wakes up in his fullness and wakefulness. In that wakefulness, he can’t be but grateful. And it is the gratitude of 'Advaita', of oneness. It is not like a river moving from one place to another. It is an ocean moving within itself. Gratefulness and Guru Purnima symbolise the fullness of the student, of the disciple. And celebrates in gratitude.
2024年7月10日星期三
Namah Prannava-Arthaaya Shuddha
https://www.youtube.com/watch?v=VJlkfZMzvSE&ab_channel=SriSriShots
The chant is part of the dakshinamurthi stotram written by Adi Shankaracharya..
यह मंत्र आदि शंकराचार्य द्वारा लिखित दक्षिणामूर्ति स्तोत्र का हिस्सा है। ॐ नमः प्रणवार्थाय शुद्धज्ञानैकमूर्तये । निर्मलाय प्रशान्ताय दक्षिणामूर्तये नमः ॥५॥ Om Namah Prannava-Arthaaya Shuddha-Jnyaanai[a-E]ka-Muurtaye | Nirmalaaya Prashaantaaya Dakssinnaamuurtaye Namah ||5|| Meaning: 5.1: Salutations to the embodiment of Pranava (Om), Salutations to the personification of the Pure, Non-Dual Knowledge, Salutations to Sri Dakshinamurthy; 5.2: Salutations to the Pure and Stainless, and Salutations to the Tranquil; Salutations to Sri Dakshinamurthy. 5.1:向 Pranava (Om) 的化身致敬,向純粹、非二元知識的化身致敬,向 Sri Dakshinamurthy 致敬; 5.2:向純潔無瑕致敬,向寧靜致敬;向 Sri Dakshinamurthy 致敬。
2023年6月30日星期五
Bhagavad Gita chapter 2: Sānkhya Yog 第2 章
Chapter 2: Sānkhya Yog
सञ्जय उवाच |
तं तथा कृपयाविष्टमश्रुपूर्णाकुलेक्षणम् |
विषीदन्तमिदं वाक्यमुवाच मधुसूदन: || 1||
sañjaya uvācha
taṁ tathā kṛipayāviṣhṭamaśhru pūrṇākulekṣhaṇam
viṣhīdantamidaṁ vākyam uvācha madhusūdanaḥ
श्रीभगवानुवाच |
कुतस्त्वा कश्मलमिदं विषमे समुपस्थितम् |
अनार्यजुष्टमस्वर्ग्यमकीर्तिकरमर्जुन || 2||
śhrī bhagavān uvācha
kutastvā kaśhmalamidaṁ viṣhame samupasthitam
anārya-juṣhṭamaswargyam akīrti-karam arjuna
क्लैब्यं मा स्म गम: पार्थ नैतत्त्वय्युपपद्यते |
क्षुद्रं हृदयदौर्बल्यं त्यक्त्वोत्तिष्ठ परन्तप || 3||
klaibyaṁ mā sma gamaḥ pārtha naitat tvayyupapadyate
kṣhudraṁ hṛidaya-daurbalyaṁ tyaktvottiṣhṭha parantapa
अर्जुन उवाच |
कथं भीष्ममहं सङ्ख्ये द्रोणं च मधुसूदन |
इषुभि: प्रतियोत्स्यामि पूजार्हावरिसूदन || 4||
arjuna uvācha
kathaṁ bhīṣhmam ahaṁ sankhye droṇaṁ cha madhusūdana
iṣhubhiḥ pratiyotsyāmi pūjārhāvari-sūdana
गुरूनहत्वा हि महानुभावान्
श्रेयो भोक्तुं भैक्ष्यमपीह लोके |
हत्वार्थकामांस्तु गुरूनिहैव
भुञ्जीय भोगान् रुधिरप्रदिग्धान् || 5||
gurūnahatvā hi mahānubhāvān
śhreyo bhoktuṁ bhaikṣhyamapīha loke
hatvārtha-kāmāṁstu gurūnihaiva
bhuñjīya bhogān rudhira-pradigdhān
न चैतद्विद्म: कतरन्नो गरीयो
यद्वा जयेम यदि वा नो जयेयु: |
यानेव हत्वा न जिजीविषाम
स्तेऽवस्थिता: प्रमुखे धार्तराष्ट्रा: || 6||
na chaitadvidmaḥ kataranno garīyo
yadvā jayema yadi vā no jayeyuḥ
yāneva hatvā na jijīviṣhāmas
te ’vasthitāḥ pramukhe dhārtarāṣhṭrāḥ
कार्पण्यदोषोपहतस्वभाव:
पृच्छामि त्वां धर्मसम्मूढचेता: |
यच्छ्रेय: स्यान्निश्चितं ब्रूहि तन्मे
शिष्यस्तेऽहं शाधि मां त्वां प्रपन्नम् || 7||
kārpaṇya-doṣhopahata-svabhāvaḥ
pṛichchhāmi tvāṁ dharma-sammūḍha-chetāḥ
yach-chhreyaḥ syānniśhchitaṁ brūhi tanme
śhiṣhyaste ’haṁ śhādhi māṁ tvāṁ prapannam
न हि प्रपश्यामि ममापनुद्याद्
यच्छोकमुच्छोषणमिन्द्रियाणाम् |
अवाप्य भूमावसपत्नमृद्धं
राज्यं सुराणामपि चाधिपत्यम् || 8||
na hi prapaśhyāmi mamāpanudyād
yach-chhokam uchchhoṣhaṇam-indriyāṇām
avāpya bhūmāv-asapatnamṛiddhaṁ
rājyaṁ surāṇāmapi chādhipatyam
सञ्जय उवाच |
एवमुक्त्वा हृषीकेशं गुडाकेश: परन्तप |
न योत्स्य इति गोविन्दमुक्त्वा तूष्णीं बभूव ह || 9||
sañjaya uvācha
evam-uktvā hṛiṣhīkeśhaṁ guḍākeśhaḥ parantapa
na yotsya iti govindam uktvā tūṣhṇīṁ babhūva ha
तमुवाच हृषीकेश: प्रहसन्निव भारत |
सेनयोरुभयोर्मध्ये विषीदन्तमिदं वच: || 10||
tam-uvācha hṛiṣhīkeśhaḥ prahasanniva bhārata
senayorubhayor-madhye viṣhīdantam-idaṁ vachaḥ
श्रीभगवानुवाच |
अशोच्यानन्वशोचस्त्वं प्रज्ञावादांश्च भाषसे |
गतासूनगतासूंश्च नानुशोचन्ति पण्डिता: || 11||
śhrī bhagavān uvācha
aśhochyān-anvaśhochas-tvaṁ prajñā-vādānśh cha bhāṣhase
gatāsūn-agatāsūnśh-cha nānuśhochanti paṇḍitāḥ
न त्वेवाहं जातु नासं न त्वं नेमे जनाधिपाः |
न चैव न भविष्याम: सर्वे वयमत: परम् || 12||
na tvevāhaṁ jātu nāsaṁ na tvaṁ neme janādhipāḥ
na chaiva na bhaviṣhyāmaḥ sarve vayamataḥ param
देहिनोऽस्मिन्यथा देहे कौमारं यौवनं जरा |
तथा देहान्तरप्राप्तिर्धीरस्तत्र न मुह्यति || 13||
dehino ’smin yathā dehe kaumāraṁ yauvanaṁ jarā
tathā dehāntara-prāptir dhīras tatra na muhyati
मात्रास्पर्शास्तु कौन्तेय शीतोष्णसुखदु:खदा: |
आगमापायिनोऽनित्यास्तांस्तितिक्षस्व भारत || 14||
mātrā-sparśhās tu kaunteya śhītoṣhṇa-sukha-duḥkha-dāḥ
āgamāpāyino ’nityās tāns-titikṣhasva bhārata
यं हि न व्यथयन्त्येते पुरुषं पुरुषर्षभ |
समदु:खसुखं धीरं सोऽमृतत्वाय कल्पते || 15||
yaṁ hi na vyathayantyete puruṣhaṁ puruṣharṣhabha
sama-duḥkha-sukhaṁ dhīraṁ so ’mṛitatvāya kalpate
नासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सत: |
उभयोरपि दृष्टोऽन्तस्त्वनयोस्तत्त्वदर्शिभि: || 16||
nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ
ubhayorapi dṛiṣhṭo ’nta stvanayos tattva-darśhibhiḥ
अविनाशि तु तद्विद्धि येन सर्वमिदं ततम् |
विनाशमव्ययस्यास्य न कश्चित्कर्तुमर्हति || 17||
avināśhi tu tadviddhi yena sarvam idaṁ tatam
vināśham avyayasyāsya na kaśhchit kartum arhati
अन्तवन्त इमे देहा नित्यस्योक्ता: शरीरिण: |
अनाशिनोऽप्रमेयस्य तस्माद्युध्यस्व भारत || 18||
antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śharīriṇaḥ
anāśhino ’prameyasya tasmād yudhyasva bhārata
य एनं वेत्ति हन्तारं यश्चैनं मन्यते हतम् |
उभौ तौ न विजानीतो नायं हन्ति न हन्यते || 19||
ya enaṁ vetti hantāraṁ yaśh chainaṁ manyate hatam
ubhau tau na vijānīto nāyaṁ hanti na hanyate
न जायते म्रियते वा कदाचि
नायं भूत्वा भविता वा न भूय: |
अजो नित्य: शाश्वतोऽयं पुराणो
न हन्यते हन्यमाने शरीरे || 20||
na jāyate mriyate vā kadāchin
nāyaṁ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ
ajo nityaḥ śhāśhvato ’yaṁ purāṇo
na hanyate hanyamāne śharīre
वेदाविनाशिनं नित्यं य एनमजमव्ययम् |
कथं स पुरुष: पार्थ कं घातयति हन्ति कम् || 21||
vedāvināśhinaṁ nityaṁ ya enam ajam avyayam
kathaṁ sa puruṣhaḥ pārtha kaṁ ghātayati hanti kam
वासांसि जीर्णानि यथा विहाय
नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि |
तथा शरीराणि विहाय जीर्णा
न्यन्यानि संयाति नवानि देही || 22||
vāsānsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛihṇāti naro ’parāṇi
tathā śharīrāṇi vihāya jīrṇānya
nyāni sanyāti navāni dehī
नैनं छिन्दन्ति शस्त्राणि नैनं दहति पावक: |
न चैनं क्लेदयन्त्यापो न शोषयति मारुत: || 23||
nainaṁ chhindanti śhastrāṇi nainaṁ dahati pāvakaḥ
na chainaṁ kledayantyāpo na śhoṣhayati mārutaḥ
अच्छेद्योऽयमदाह्योऽयमक्लेद्योऽशोष्य एव च |
नित्य: सर्वगत: स्थाणुरचलोऽयं सनातन: || 24||
achchhedyo ’yam adāhyo ’yam akledyo ’śhoṣhya eva cha
nityaḥ sarva-gataḥ sthāṇur achalo ’yaṁ sanātanaḥ
अव्यक्तोऽयमचिन्त्योऽयमविकार्योऽयमुच्यते |
तस्मादेवं विदित्वैनं नानुशोचितुमर्हसि || 25||
avyakto ’yam achintyo ’yam avikāryo ’yam uchyate
tasmādevaṁ viditvainaṁ nānuśhochitum arhasi
अथ चैनं नित्यजातं नित्यं वा मन्यसे मृतम् |
तथापि त्वं महाबाहो नैवं शोचितुमर्हसि || 26||
atha chainaṁ nitya-jātaṁ nityaṁ vā manyase mṛitam
tathāpi tvaṁ mahā-bāho naivaṁ śhochitum arhasi
जातस्य हि ध्रुवो मृत्युर्ध्रुवं जन्म मृतस्य च |
तस्मादपरिहार्येऽर्थे न त्वं शोचितुमर्हसि || 27||
jātasya hi dhruvo mṛityur dhruvaṁ janma mṛitasya cha
tasmād aparihārye ’rthe na tvaṁ śhochitum arhasi
अव्यक्तादीनि भूतानि व्यक्तमध्यानि भारत |
अव्यक्तनिधनान्येव तत्र का परिदेवना || 28||
avyaktādīni bhūtāni vyakta-madhyāni bhārata
avyakta-nidhanānyeva tatra kā paridevanā
आश्चर्यवत्पश्यति कश्चिदेन
माश्चर्यवद्वदति तथैव चान्य: |
आश्चर्यवच्चैनमन्य: शृ्णोति
श्रुत्वाप्येनं वेद न चैव कश्चित् || 29||
āśhcharya-vat paśhyati kaśhchid enan
āśhcharya-vad vadati tathaiva chānyaḥ
āśhcharya-vach chainam anyaḥ śhṛiṇoti
śhrutvāpyenaṁ veda na chaiva kaśhchit
देही नित्यमवध्योऽयं देहे सर्वस्य भारत |
तस्मात्सर्वाणि भूतानि न त्वं शोचितुमर्हसि || 30||
dehī nityam avadhyo ’yaṁ dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni na tvaṁ śhochitum arhasi
स्वधर्ममपि चावेक्ष्य न विकम्पितुमर्हसि |
धर्म्याद्धि युद्धाच्छ्रेयोऽन्यत्क्षत्रियस्य न विद्यते || 31||
swa-dharmam api chāvekṣhya na vikampitum arhasi
dharmyāddhi yuddhāch chhreyo ’nyat kṣhatriyasya na vidyate
यदृच्छया चोपपन्नं स्वर्गद्वारमपावृतम् |
सुखिन: क्षत्रिया: पार्थ लभन्ते युद्धमीदृशम् || 32||
yadṛichchhayā chopapannaṁ swarga-dvāram apāvṛitam
sukhinaḥ kṣhatriyāḥ pārtha labhante yuddham īdṛiśham
अथ चेतत्त्वमिमं धर्म्यं संग्रामं न करिष्यसि |
तत: स्वधर्मं कीर्तिं च हित्वा पापमवाप्स्यसि ||33||
atha chet tvam imaṁ dharmyaṁ saṅgrāmaṁ na kariṣhyasi
tataḥ sva-dharmaṁ kīrtiṁ cha hitvā pāpam avāpsyasi
अकीर्तिं चापि भूतानि कथयिष्यन्ति तेऽव्ययाम् |
सम्भावितस्य चाकीर्ति र्मरणादतिरिच्यते || 34||
akīrtiṁ chāpi bhūtāni kathayiṣhyanti te ’vyayām
sambhāvitasya chākīrtir maraṇād atirichyate
भयाद्रणादुपरतं मंस्यन्ते त्वां महारथा: |
येषां च त्वं बहुमतो भूत्वा यास्य लाघवम् ||35||
bhayād raṇād uparataṁ mansyante tvāṁ mahā-rathāḥ
yeṣhāṁ cha tvaṁ bahu-mato bhūtvā yāsyasi lāghavam
अवाच्यवादांश्च बहून्वदिष्यन्ति तवाहिता: |
निन्दन्तस्तव सामर्थ्यं ततो दु:खतरं नु किम् || 36||
avāchya-vādānśh cha bahūn vadiṣhyanti tavāhitāḥ
nindantastava sāmarthyaṁ tato duḥkhataraṁ nu kim
हतो वा प्राप्स्यसि स्वर्गं जित्वा वा भोक्ष्यसे महीम् |
तस्मादुत्तिष्ठ कौन्तेय युद्धाकृतनिश्चय:||37||
hato vā prāpsyasi swargaṁ jitvā vā bhokṣhyase mahīm
tasmād uttiṣhṭha kaunteya yuddhāya kṛita-niśhchayaḥ
सुखदु:खे समे कृत्वा लाभालाभौ जयाजयौ |
ततो युद्धाय युज्यस्व नैवं पापमवाप्स्यसि || 38||
sukha-duḥkhe same kṛitvā lābhālābhau jayājayau
tato yuddhāya yujyasva naivaṁ pāpam avāpsyasi
एषा तेऽभिहिता साङ्ख्ये बुद्धिर्योगे त्विमां शृणु |
बुद्ध्या युक्तो यया पार्थ कर्मबन्प्र हास्यसि || 39||
eṣhā te ’bhihitā sānkhye buddhir yoge tvimāṁ śhṛiṇu
buddhyā yukto yayā pārtha karma-bandhaṁ prahāsyasi
नेहाभिक्रमनाशोऽस्ति प्रत्यवायो न विद्यते |
स्वल्पमप्यस्य धर्मस्य त्रायते महतो भयात् || 40||
nehābhikrama-nāśho ’sti pratyavāyo na vidyate
svalpam apyasya dharmasya trāyate mahato bhayāt
व्यवसायात्मिका बुद्धिरेकेह कुरुनन्दन |
बहुशाखा ह्यनन्ताश्च बुद्धयोऽव्यवसायिनाम् || 41||
vyavasāyātmikā buddhir ekeha kuru-nandana
bahu-śhākhā hyanantāśh cha buddhayo ’vyavasāyinām
यामिमां पुष्पितां वाचं प्रवदन्त्यविपश्चित: |
वेदवादरता: पार्थ नान्यदस्तीति वादिन: || 42||
कामात्मान: स्वर्गपरा जन्मकर्मफलप्रदाम् |
क्रियाविशेषबहुलां भोगैश्वर्यगतिं प्रति || 43||
yāmimāṁ puṣhpitāṁ vāchaṁ pravadanty-avipaśhchitaḥ
veda-vāda-ratāḥ pārtha nānyad astīti vādinaḥ
kāmātmānaḥ swarga-parā janma-karma-phala-pradām
kriyā-viśheṣha-bahulāṁ bhogaiśhwarya-gatiṁ prati
2021年10月23日星期六
聖母 九相
聖母 9 相
Navadurga
Prathamam Shailaputrim cha
Dwitiyam Brahmacharinim
Tritiyam Chandraganteti
Kushmaandethi chaturthakam
Panchamam Skandamateti
Shashtam Katyayaniti cha
Saptamam Kalaratrischa
Mahagauriti chashtamam
Navamam Siddhidhatrim cha
Navadurga prakrititah.

Shaila的意思是石頭或山峰。 putri 是女兒。
度母是至尊自我的絕對光輝。 她幫助你從有限的身份跨越到無限的自我。 TARA塔拉被描繪成手握著一個頭顱並站在一具屍體上。 骨骼是身體永恆的象徵。 意識也是如此。 之間的一切都在變化。 拿著頭顱象徵著永恆。 屍體讓我們意識到世界的短暫本質。
Chandra 的意思是月亮,ghanta 是鈴鐺。 古儒吉說,一百萬顆衛星的美麗存在於我們自己的意識中。 每當我們感到美麗時,我們的意識就會發生轉變。 而那種提昇並展現美的意識就是 Chandraghanta。 月亮和心靈是相連的。 當鈴聲響起時,心智中充滿了那個聲音。 從有聲到寂靜,從寂靜到有聲——當心智隨著鈴聲的響起而搖擺,它最終會消散並停止。 所有其他聲音都消融入其鐘聲(naad)代表了當下的一個心智,它擺脫了所有其他的想法和煩惱。 這樣的心變得清涼、愉悅、輕盈,並像月亮一樣閃耀著美麗。 這是 Devi Chandraghanta 的祝福。
經典上說:靜坐應當觀想Tripurasundari,特里普拉桑達里,他的光芒如無限升起的太陽,紅衣盛裝,冠上月牙,手持甘蔗弓和花箭,刺棒和絞索, 坐在強大的聖輪Sri Chakra上,她是三界的基礎!”
Shiva tattva 是一種至福、永遠平靜的原則,從行動中解脫出來。 女神是負責所有活力的原始能量。 她是三種力量的匯合點——Iccha欲望的力量、Kriya 行動力量和 Gnana Shakti知識力量。 當這些力量與 Shiva tattva 結合時,Skanda 就誕生了。 Skandamata 被描繪成騎著獅子,腿上放著孩子 Skanda。 她將實用的智慧和行動結合在一起。 她以純真體現了技巧,以慈悲體現了勇氣。
2025 navaratri
Day1 hindi to English FM89.9 https://www.youtube.com/watch?v=mMEv_Ipa6IQ Day2 ( maba maba maba Bo) https://www.youtube.com/watch?v=_qk2mlp...
-
哈努曼Hanuman甚麼都不想,只想服務羅摩王子Ram。 有一天,哈努曼(Hanuman)問西塔Sita為什麼她用紅點朱砂點在她的額頭眉心上。她告訴他,這是她熱愛羅摩Ram的的標誌。哈努曼得出結論說,朱紅色代表著虔敬奉獻者與神之間的化學反應(愛的精華Rasayan)。哈...
-
Rudrabhishekam的意思是要傳達一切都是希瓦, 且包含在 希瓦像中。無希瓦以外。 The meaning of the Rudrabhishekam is to convey that everything is Shiva. 有...
-
古儒吉( 若威香卡)Sri Sri Ravi Shankar 說: 「 權力對於那些是為了個人利益而使用它的人來說是毒藥 」 。靈性指引對所有人來說都是如此重要,對那 被賦予權力的人更是。當一個人的覺知擴展,能從更廣闊的視野來看待生命時,不動心自然就會產生,權力就可以被用來有...










